Články
ZAMILOVAL/A SI SA, ALE TEN DRUHÝ HRÁ NA DVE STRANY?
Cítiš motýle v bruchu, nemôžeš na toho druhého prestať myslieť, vkuse niečo riešiš, počúvaš neustále sľuby, ktorým chceš veriť, ale skutky v realite nie sú... Neustále si v mysli prehrávaš, ako by to malo byť. Ako to určite dobre dopadne. Posúvaš hranice svojej dôstojnosti.
Romanticky si predstavuješ, že už sa to určite zmení... Nespíš. Si unavená/ý, nešťastná/ý, nevieš, čo máš robiť. Stále len čakáš.
Je ti to známe?
Vedz, že motýle v bruchu ale vôbec nie sú dobrým znamením. (A to ani pri neobsadených partneroch.) Že stav zamilovanosti nie je až tak zdravý (dokonca je možné tento prechodný stav prirovnať ku psychóze) a hlavne nie je trvalý stav.
Ak toto prežívaš, pravdepodobne si stretla/stretol človeka, ktorý ti prišiel otvoriť tvoje staré zranenia a svojou energiou, ktorú nesie, ti pripomína jedného z rodičov, ktorý tieto primárne zranenia spôsobil. Motýle v bruchu, búšenie srdca, chvenie, to bývajú celkom dobré znamenia: Utekaj, kým môžeš!
Láska je pokojné, obojstranné porozumenie. Stav, kedy sa cítime spolu tak obyčajne a ľudsky fajn. Kedy nemusíme dookola riešiť, čo áno, čo nie. Či vzťah máme, alebo nie. Kedy si nemusíme neustále v duchu klásť milión otázok a chodiť okolo toho druhého po špičkách...
Pretože sú nám tieto veci viac než jasné a obojstranne nastáva ocenenie na telesnej i duševnej úrovni.
KEDY TEDA VYHĽADÁVAME A NACHÁDZAME VZŤAHY, KDE TEN DRUHÝ JE OBSADENÝ?
Odpoveď by sa zdala ako neriešiteľný rébus, no je obvykle celkom jednoduchá.
Je to najčastejšie vtedy, kedy je tento človek sám obsadený.
Určite pre mnohých zvláštne a na prvú nepochopiteľné vysvetlenie.
Rozuzlenie krásne poskytuje konštelačné rozostavenie, ktoré jasne ukáže, že si tento človek nevedome ku sebe postaví rodiča opačného pohlavia.
Teda v prípade muža si k sebe postaví svoju matku, ktorej v určitom aspekte zastupuje jej muža, teda z pohľadu dieťaťa nedokonalého otca.
Žena si takto zase k sebe stavia otca, ktorému chce ukázať, že je lepšou ženou, ako mu bola a je jeho žena, teda matka tejto dcéry.
Dieťa takúto rolu v detstve na seba nevezme a nehrá tieto hry nikdy vedome.
Jeho rola “partnera" vyplynie celkom automaticky, keď z rodinnej dynamiky dieťa vycíti, že vzťah rodičov je nerovnovážny.
Že mama je v energii malého bezbranného dievčatka a treba ju ochrániť pred tyranským otcom alebo naopak, že otec je sekírovaný matkou generálom.
Tieto programy sú nevedomé a dieťa ich často cyklí desaťročia, niekedy aj po celý svoj dospelý život, neuvedomujúc si nielen to, že táto zástupná rola mu vôbec nepatrí a neprislúcha, že sa na duchovnej úrovni nevedome povyšuje nad rodičov a že si v živote veľmi škodí a ubližuje, ale neuvedomuje si aj ten fakt, že rodičia si takýto život a partnera sami vybrali a sami majú zodpovednosť za vzťah, v ktorom žijú a za život, aký žijú.
Takéto dospelé dieťa si obvykle nevie vybrať vhodného dostupného milujúceho partnera a tak buď vyberie toho, kto je v očiach rodiča opačného pohlavia vhodný a koho mu tento jeho nezrelý rodič schváli, alebo si vyberá partnerov nedostupných, kde vo vzťahu hrá druhé husle, prípadne akýkoľvek vlastný vzťah celkom odmieta.
Omnoho príjemnejšia, ako trpieť v nešťastných a nefunkčných vzťahoch, je voľba vedomej samoty a samostatnosť. Chuť žiť zatiaľ naplno vlastný potenciál a schopnosť počkať si na človeka, o ktorého nebude nutné bojovať a po boku ktorého budeme cítiť príjemný pokoj, spokojnosť a harmóniu.
Nato je ale potrebná istá dávka odvahy, pochopenia a zrelosti.
Milujem okamihy, kedy môžem byť svedkom toho, ako sa človeku po rozostavení konštelácie vie vyjasniť.
Ďakujem za konštelácie. Sú skvelým nástrojom pochopenia.